|
Na štědrý den ženská nadává manželovi: "Od rána furt něco žereš, večer uvidíš tak pi.. a ne zlaté prase"!
Manžel se zasměje a říká: "Ne-ne, já nemusím, já už ji vidím..."
 Extra třída pro ty co mají něco v hlavě a vědí, že myšlení bolí...
mons. Prof. PhDr. Tomáš Halík Th.D.
 NÁVŠTĚVNOST
uplynulých 50 dní | Robert Morris
14.11.2004 / 17:16 přečteno: 5994 x
 | Kazdy z nas, ci uz pilotov PG alebo HG, si rad zalieta aj na inych svahoch, ako „doma“. Informacie o letovych terenoch v zahranici clovek ziska z casopisov, internetu, alebo z rozpravania ludi, co „tam“ uz boli. Na Manciho ziadost sa pokusim priblizit Vam lietanie v oblasti „Rhön“, na WASSERKUPPE a okoli.
Wasserkuppe je povazovana za kolisku plachtenia vobec. Po tom, ako bola Nemecku po 2. svet. vojne zakazana vyroba a vyvoj motorovych lietadiel, pustili sa nemecki konstrukteri do vyvoja vetronov. To, ze ich klzaky tvoria svetovu spicku, svedci o ich uspesnosti. Firma Schleicher ma svoje dielne nedaleko Wasserkuppe, v obci Sieblos. Pracuje tam cca 200 ludi, nove klzaky su zalietavane priamo na letisku na Wasserkuppe. Minuly rok som bol svedkom krstu noveho modelu. V Sieblos na namesti bol vetron vystaveny, vsetko krasne vyzdobene, podavali sa pecene klobasky a pivo na ucet firmy, k tomu dychovka, jednoducho krasna mala slavnost.
Co sa zavesneho lietania tyka, prvy klub bol zalozeny uz v roku 1975. Od roku 1987 sa objavili aj prvi , vtedy este usmevy vzbudzujuci padackari.
Samotny kopec Wasserkuppe by som opisal ako nahornu planinu s dalsimi okolnymi svahmi. Miestny aeroklub ma k dispozicii letiste s travnatym povrchom a asfaltovou VPD. Prevadzka na letisti je umoznena vetronom a motorovym lietadlam (rogala tu zatial nesmu byt vlekane trikolkou). Rogalistom a paraglidistom sluzia svahy na vsetky smery vetra.
Juzne svahy , vietor JV, J, JZ, prevysenie 40-160 m
Juzny svah na „Baude“ je vyuzivany hlavne na trening pri silnom vetre. Termicke lety su sice mozne, ale zriedkave a tazke.
Start: Z celeho priestoru kopca.
Lietanie: Kopec je vyuzivany hlavne pri predfrontalnom pocasi. S priblizenim vzdusnej masy sa spravidla zosilni vietor. Pozor! Pri nahlom zosilneni vetra a naslednom lete dozadu predstavuje oplotenie tamojsieho vojenskeho objektu vazne nebezpecenstvo! Plot ma byt v priebehu nasledujucich mesiacov kompletne odstraneny. Sam som mal moznost sa s nim “blizsie zoznamit”, ked si to moj novy TREND 2 odniesol trhlinou 5 x 6 cm.
Pristatie: Na upäti kopca.
Westhang, vietor Z, prevysenie 350 m
Start: Ponize turistickeho chodnika do lesneho vyseku.
Lietanie: Po starte za vysekom sa drzat vpravo, priestor vlavo je vymedzeny vetronom. Dalej je treba davat pozor na leteckych modelarov, ktori tam tiez lietaju svah. Väcsinou je to dohodnute na mieste, aj ked aj naproti tomu niektori modelari maju vyhrady k pritomnosti padackarov na svahu. V blizkej dobe sa tam ma objavit tabula s presnym nakresom situacie a pokynmi.
V case poludnia je to casto narazove a termika sa odtrhava cca 200 m pred startoviskom na hrane lesa. Ploche startovisko lezi potom v zavetri (uz od vetra cca15km/h), Cloveka to dost “splachne”, aby ho stupak nasledne katapultoval o 20 m vyssie. U zacinajucich to väcsinou zanecha “silne zazitky”. Netreba to podcenovat, uz tam pristaval aj vrtulnik, aby nestastneho pilota odviezol do nemocnice (nespravna reakcia, prebrzdil padak po vlete do stupaku).
Pristatie : Na lukach pod svahom.
Pferdskopf, vietor Z, SZ, prevysenie 250 m
Start: Staruje sa z markantneho vyhliadkoveho vrchu – presnejsie ponize vrcholu. Skon svahu je pomerne strmy, povrch kamenisty. Uz aj tak chaba vegetacia je pocas leta systematicky decimovana desiatkami parov leteckych bot. Kedze miesta na start je tam pocas frekventovaneho vikendu pomenej, padak rozkladat bezprostredne pred startom – tak znie oficialny pokyn. Väcsina ludi to vsak nedodrziava, co je dovodom castej nespokojnosti pilotov, ktori nemaju miesto. Pri startoch rogal je clovek upozorneny, aby urobil miesto.
Lietanie: Pri dnoch so slabym vetrom sa hlavne zlietava. Pri termickych dnoch turbulentne, takze v case obeda opatrnost. Pri vhodnom smere vetra je svah naozaj frekventovany, dvadsat pilotov na ploche cca. 50 x 50 m neni zvlastnost. Lietanie vtedy vyzaduje skusenosti a odvahu nebat sa v „hustem provozu“. Dolezite je dbat na pravidla vyhybania sa – prednost ma pilot so svahom po pravej ruke. Aj naproti tomu sa doporucuje mat s najblizsimi pilotmi kontakt pohladom, a naznacit, ktorym smerom chces letiet, ak nastane nejaka neistota.
Pristatie: Ponuka sa dost moznosti na lukach pod kopcom, smer vetra ukazu pritomne rukavy.
Blizkost miestnej restauracie s dobrym pivom a kuchynou je vitana a vysoko cenena. Pristava sa priamo pri terase.
Abstrodaer Kuppe, vietor S, SV, prevysenie 330 m
Start: Rozlahla luka, problemy s miestom tu nastanu len zriedka, aj ked pri pocte clenov miestneho klubu to tiez neni zvlastnost (klub ma takmer 700 clenov).
Lietanie: Lietanie na tomto svahu mam spojene s mojim prvym vytocenym stupakom tu v Nemecku. Po starte je najlepsie pustit sa napravo k hrane lesa, po nastupani nad les, kde to väcsinou spolahlivo nosi. Pri troche stastia sa podari zachytit aj na nahriatom predpoli nad pristavackou, ak tam clovek prileti v dostatocnej vyske a pasuje ta celkova chemia s teplotami vzduchu... atd. Pri lete smerom na pristavacku pozor na elektricke vedenie. Ak sa vam nepodari zachytit, a na pristatie na starte to nevyda, podla moznosti nepristavat v pasme cca 100 m pod startovackou. Spomenute miesto je pod prisnym dohladom miestnych ochranarov.
Pristatie: na upäti svahu na rozlahlej luke. Po pristati padak odniest na okraj luky a tam balit, to plati o vsetkych pristavacich plochach.
Ak sa koli silnemu vetru na Wasserkuppe neda startovat, vyuzivaju sa nizsie polozene lokality, ktore su v okoli cca 50 km.
Reichenhausen, vietor J, JV, prevysenie 70 m
Start: Vrchol pomerne dlhej medze, ktora naproti svojmu skromnemu vzhladu poskytla miesto na start 83 km dlheho preletu. Povrch je travnaty, bez kamenov.
Lietanie: V termicky aktivnom pocasi sa startuje rovno do stupaku, ktore sa odtrhavaju z nahriateho predpolia. Pri veternych dnoch svahovacka do zblbnuti.
Pristatie: na upäti kopca, pozor, na pole sa moze pristavat az po zbere urody.
Glasberg, Spielberg, vietor V, prevysenie 100-160 m
Start: Rozsiahla luka, jednoduche podmienky.
Lietanie: Vyborny letovy teren pri vychodnom vetre. Termicky aktivny, pri silnejsom vetre sa da lietat pozdlz cca 1km dlheho svahu.
Pristatie: Na lukach pod svahom.
Kreuzberg, vietor S, SV, prevysenie cca 400 m
Start: Startuje sa z 50 m sirokej lyziarskej zjazdovky v lesnom vyseku. Je potrebne byt opatrny, uz pri malej vychylke vetra z pozadovaneho smeru (S) vytvaraju stromy dost velku turbulenciu. Zaciatocnikom by som nedoporucoval.
Lietanie: Pre mnohych pilotov je prave tento kopec najlepsi v tejto oblasti. 23.4.2003 bolo odtialto uletenych 184 km. Po starte terba zabocit vpravo nad bukovy les kde to väcsinou je.
Pristatie: na lukach vpravo pod svahom. V ohradach sa v spomenutych miestach casto pasu mlade byky, takze opatrnost je namieste.
Ak sa rozhodnete lietat na Wasserkuppe, ako hostujuci pilot musite zaplatit poplatok 5.- Euro na den. Poplatok sa plati pri zapisani do listiny pilotov riadiacemu lietania, ktory je pritomny na starte. Pre tych, co vyhniju, je k dispozicii vyvozna sluzba. Jedna jazda stoji 1,50.- Euro.
Pre tych co nelietaju je tu tiez vela moznosti, ako stravit den. Na Wasserkuppe je museum vetronov, letna sankarska draha, mnozstvo turistickych znacenych chodnikov, moznost cykloturistiky, kupania sa v jazere, v zime kilometre bezeckych trati a dva lyziarske vleky. Pre priaznivcov kitesurfu sa v zime ponukaju rozsiahle plochy letiska na snowkiting.
Ja osobne zijem v Nemecku 5 rokov, moje letove aktivity sa zacali prave pred rokom. Aki su Nemci ako ludia a piloti ? Z ludskeho hladiska by som povedal, ze kazdy z nas uz nejaku tu skusenost ma. Aj ked vseobecne plati, ze vsade sa vyskytuju ludia sympaticky, ale aj “podivni”. Neviem, ci to suvisi len s mojou osobou, a s faktom, ze som tu “Ausländer”, mozem povedat, ze opravdovych priatelov si tu clovek hlada tazko. Trva dost dlhu dobu, kym si Nemec “cloveka pusti k telu”.
Dost som bol v rozpakoch, ked som tu bol lietat prvykrat. Po ziskani prvych informacii v miestnej skole som bol prekvapeny, ked mi bolo hned po 10 minutach ponuknute clenstvo v miestnom klube. Prekazkou nebol ani moj slovensky pilotak, na IPPI-card sa ale pytali. Pokial si cudzinec a drzitelom cudzieho pasu, mozes lietat na zahranicne papiere aj ked mas v Nemecku prechodny pobyt. Nad tou ochotou s clenstvom v klube som sa nedivil po zisteni vysky poplatkov.
Jednorazovy prijimaci poplatok 80.- Euro, rocne clenske vcetne povinnej poistky 84.- Euro. Zaplatil som to a stal sa tym clenom “Rhöner Drachen-und Gleitschirmclub e. V.“ (www.rdg-ev.de).
Na svahu pri lietani musi byt clovek opatrny a davat pozor na malo skusenych pilotov, ktorych je tu za pekneho pocasia viac nez dost, a ktori maju obcas problem s tym, “kam s nimi proboha ten padak leti !” Ale aj skuseni “mistni cracks” su obcas bezohladni, a zvlast k neznamym tvaram dost arogantni.
Velmi pozitivne by som hodnotil tunajsiu organizovanost, tak typicku pre Nemcov. V kazdom turistickom stredisku clovek nema problem najst miesto na ubytovanie, restauraciu a toalety, ktore su samozrejme ciste a udrziavane. To iste plati aj o kempoch (spominam na toalety v kempe v Bassane a je mi divne). V pripade nehody a potreby je vrtulnik na mieste v priebehu 15 minut, co mozem osobne potvrdit v dvoch pripadoch.
Znamost ceskych vyrobkov z PG-sceny zavisi od toho, ktore produkty miestna skola predava. Tu na Wasserkuppe je napr Gradient dost znamy a rozsireny, ale ked som sa na kopci objavil s MAC Trend II, tak väcsina sa pytala, co je to za vyrobcu. Padak od SKY PARAGLIDERS (Atis) som videl naposledy pred mesiacom u jedneho Slovinca zijuceho v Nemecku, AXIS je na zaklade chybajucich nemeckych testov este absolutne neznamy (co sa pokusim zmenit. Ta Vega sa mi zacina libit).
Sedacky od KARPO FLY sa pomaly, po premiere na FREE-FLIGHT zacinaju objavovat aj v miestnej skole, Lubinacke helmy (AERO) su tiez pre svoj ladny tvar dost oblubene. Dost prace mi dava vyvracat famy, ze pre cesky trh sa padaky vyrabaju z “menejkvalitneho ceskeho materialu”, ze su “inak trimovane”. Aj ked neviem, odkial to ti ludia beru, je az prekvapujuce, s akou tvrdohlavostou niektori nemecki piloti tieto “bludy” obhajuju, a odvolavaju sa na “zarucene informace”. Ono je dost tvrde prekousnout fakt, ze v tak malej “ krajine z vychodnej Evropy” je tolko firiem, ktore vyrabaju spickove produkty pre paragliding, a ze vitazi PWC lietaju prave na ceskych kridlach..:o))))
Tak to je par postrehov, ktore som ziskal pri lietani na Wasserkuppe. Snazil som sa byt objektivny, a myslim ze sa mi to aj dost podarilo. Ak niekto z vas zavita do tychto krajov, rad poradim.
Přidat názor (max. 1000 znaků)
Názory k článku
|
|
ÚVODNÍ STRÁNKA
